Drahí mladí, drahí pútnici nádeje, vitajte v Ríme!
Prišli ste vo veľkom počte z celej Európy i z iných kontinentov, aby ste sa modlili pri hroboch sv. apoštolov Petra a Pavla. Práve v tomto meste vyliali svoju krv pre Krista. Viera, ktorá podnecovala týchto veľkých Ježišových apoštolov je tá istá, čo podnietila i vás na túto cestu. Počas roka, ktorý práve začne, ste si zaumienili oživovať pramene dôvery v Boha, aby ste ju prežívali v každodennom živote.
Teším sa, že vaše stretnutie korešponduje s úmyslom Roka viery, ktorý začal v októbri. Po štvrtý krát sa európske stretnutie Taizé koná v Ríme. Pri tejto príležitosti by som rád zopakoval slová, ktoré môj predchodca Ján Pavol II. vyslovil počas vášho tretieho rímskeho stretnutia: „Pápež sa cíti byť hlboko zviazaný s vami na tejto púti nádeje na zemi... I ja som povolaný byť pútnikom nádeje v mene Krista“ (30. decembra 1987).
Pred viac ako sedemdesiatimi rokmi brat Roger založil komunitu v Taizé. Neprestajne trvá a prichádzajú do nej milióny mladých z celého sveta v túžbe nájsť zmysel svojho života. Bratia ich vkladajú do svojich modlitieb a ponúkajú im možnosť zakúsiť osobný vzťah s Bohom. Brat Roger, aby povzbudil týchto mladých na ich ceste ku Kristovi, započal myšlienku „púte dôvery na zemi“.
Ako neúnavný svedok evanjelia pokoja a zmierenia, roznecovaný plameňom ekumenizmu svätosti, brat Roger pozýval všetkých, ktorí prišli do Taizé, aby sa stali tvorcami spoločenstva. Deň po jeho smrti som povedal: „Mali by sme načúvať zvnútra jeho duchovne žitému ekumenizmu a jeho svedectvom sa nechať viesť v ústrety ekumenizmu skutočne zvnútornenému a duchovnému.“ Idúc v jeho stopách, ste všetci nositeľmi tohto posolstva nádeje. Uisťujem vás o neodmysliteľnej úlohe Katolíckej cirkvi neprestajne hľadať cesty zmierenia, aby sa dosiahla viditeľná jednota kresťanov. Dnes večer chcem osobitne a srdečne pozdraviť všetkých pravoslávnych kresťanov a protestantov, ktorí sú uprostred vás.
Kristus sa dnes na vás obracia otázkou, ktorú položil svojim učeníkom: „Za koho ma pokladáte?“ Peter, pri ktorého hrobe sa v tejto chvíli nachádzame, odpovedal: „Ty si Kristus, Syn živého Boha“ (Mt 16, 15-16). Celý jeho život sa stal konkrétnou odpoveďou na túto otázku. Kristus túži dostať od každého z vás odpoveď, ktorej pôvodcom nebude prinútenie alebo strach, ale vaša hlboká sloboda. Text Listu sv. apoštola Jána, ktorý sme práve počuli, nám veľmi jednoduchým syntetickým spôsobom pomáha porozumieť ako odpovedať: „aby sme verili v meno jeho Syna Ježiša Krista a milovali jeden druhého“ (1Jn 3,23). Mať vieru a milovať Boha! Čo je povznášajúcejšie? Čo je krajšie?
Počas týchto dní v Ríme môžete nechať vo vašich srdciach rásť toto „áno“ Kristovi. Využite dlhé chvíle ticha, ktoré zaujímajú vo vašej spoločnej modlitbe ústredné miesto, po počúvaní Božieho slova. Toto Slovo, ako hovorí Druhý Petrov list je „ako lampa, ktorá svieti v temnom mieste“, a vy robíte dobre, že na ňu hľadíte, „kým nesvitne deň a nevzíde vo vašich srdciach zornica“ (1,19). Vy ste pochopili: ak má zornica vzísť vo vašich srdciach, znamená to, že tam nie je vždy prítomná. Niekedy vo vás zlo a utrpenie nevinných vyvolávajú pochybnosti a nepokoj. Tieto pochybnosti z vás však nerobia neveriacich! Ježiš nezavrhol človeka z evanjelia, ktorý volal: „Verím; pomôž mojej neviere! (Mk 9,24).
Aby ste v tomto boji netratili dôveru, Boh vás nikdy nenechá samých a osamotených. Všetkých nás poteší a posilní v spoločenstve Cirkvi. Počas vášho pobytu v Ríme zažívate, vďaka veľkodušnému prijatiu zo strany mnohých farností a rehoľných komunít, novú skúsenosť Cirkvi. Po návrate domov, do vašej vlasti, vás pozývam k objavovaniu skutočnosti, že Boh vás robí spoluzodpovednými za jeho Cirkev v celej rôznorodosti povolaní. Toto spoločenstvo, ktoré je Kristovým Telom, vás potrebuje a vy v ňom máte svoje miesto. Na základe vašich darov a talentov, ako i vlastnej originality, vás Duch Svätý formuje a umožňuje vám žiť tajomstvo spoločenstva, ktorým je Cirkev, aby ste tak niesli dobrú zvesť evanjelia dnešnému svetu.
Vo vašich komunitných modlitbách patrí, okrem ticha, dôležité miesto i spevu. Piesne z Taizé znejú v týchto dňoch v rímskych bazilikách. Pieseň je podporou a ničím neporovnateľným vyjadrením modlitby. Spievajúc Kristovi sa zároveň otvárate tajomstvu jeho nádeje. Nebojte sa predbehnúť ranné zore, aby ste chválili Boha. Nebudete sklamaní.
Drahí mladí priatelia, Kristus vás neoddeľuje od sveta. Posiela vás tam, kde chýba svetlo, aby ste ho priniesli iným. Áno, všetci ste povolaní stať sa malými svetlami pre tých, čo vás obklopujú. Vašou pozornosťou, spravodlivejším rozdeľovaním dobier tejto zeme, s nasadením za spravodlivosť a novú ľudskú spolupatričnosť pomôžete tým, čo sú okolo vás lepšie porozumieť tomu, ako nás evanjelium vedie k Bohu a zároveň k iným. Takto svojou vierou prispejete k rozmnoženiu dôvery na zemi. Buďte plní nádeje. Nech Boh požehná vás, vaše rodiny i priateľov!"
